Galéria Átrium

Valéria Szépe-Smoleňová sa predstavila samostatnou výstavou Moje maľovanie, ktorej vernisáž sa uskutočnila 6. februára o 17:00. Do galérie sa vrátila po desiatich rokoch, pričom za toto obdobie jej tvorba prešla výrazným posunom – od zobrazovania reality k abstraktnejšiemu výtvarnému prejavu. Sama tento posun vysvetľuje potrebou slobodnejšie rozvíjať vzťahy tvarov a farieb, hoci jej diela naďalej vychádzajú z konkrétnych vizuálnych a priestorových podnetov.

Autorka nachádza inšpiračné impulzy najmä v prírodných javoch a historických lokalitách. V jej obrazoch možno tušiť odkazy na miesta ako Liptov, Banská Štiavnica, Prešov či okolie rieky Torysa, nejde však o ich realistické zobrazenie, ale o transformovaný zážitok. Ako sama poznamenáva: „Divák v nich nájde, čo chce, v názvoch je len môj pocit.“

Výstava ponúkla 54 diel realizovaných v rôznych technikách – akryl, olej, kombinovaná technika či grafit. Autorka pracuje aj priamo v teréne a dlhodobo sa zúčastňuje plenérov doma i v zahraničí; sama iniciovala aj medzinárodné plenéry v Podturni na Liptove.

Valéria Szépe-Smoleňová pochádza z Prešova, kde už od detstva vyrastala v kontakte s architektúrou a umeleckým prostredím historického centra. Hoci vyštudovala stavebnú fakultu a profesionálne sa venuje projektovaniu, výtvarné umenie zostáva dôležitou súčasťou jej tvorivej identity. K intenzívnejšej umeleckej činnosti sa vrátila po rokoch, keď sa začala systematicky venovať štúdiu výtvarných techník a postupne rozvíjala vlastný autorský výraz.

Kurátor výstavy Peter Popelka poukazuje na jej aktuálnu tvorivú etapu ako na proces vedomého prekračovania realistického základu smerom k osobnej, výrazovo uvoľnenej polohe: autorka sa sústreďuje na abstrahovanie videného a akcentovanie vnútorného zážitku, pričom jej diela nadobúdajú lyrickejší až baladický charakter a nesú znaky experimentu aj umeleckej zrelosti.

Svoje práce prezentovala na viacerých výstavách na Slovensku i v zahraničí a je členkou Klubu neprofesionálnych výtvarníkov pri LKS v Liptovskom Mikuláši. Vo svojej tvorbe sa riadi presvedčením, že schopnosť zastaviť sa a vnímať prítomný moment je kľúčom k prežívaniu – a práve maľovanie je pre ňu priestorom, kde sa tento čas prirodzene spomaľuje.